Manželstvo je bezpečný prístav, ktorý v rozbúrenom mori potrebujeme 

Profesor Vladimír Krčméry je svetový vedec, infektológ, odborník na tropickú medicínu, pedagóg, ... V priebehu posledného roka sa stal snáď najznámejšou mediálnou osobnosťou v témach súvisiacich s pandémiou, ktorú v našom malom európskom svete zažívame prvý krát. Pýtame sa ho, lebo má skúsenosť. A má odpovede.

Okrem profesných talentov a skúseností je aj otcom, a manželom. Náš rozhovor pri príležitosti Národného týždňa manželstva je venovaný práve tejto jeho "domácej misii".

V čom je pre Vás Vaša manželka výnimočná?

Začal by som tým, že je moja manželka vykonáva 3 zamestnania, čo je podľa môjho názoru úžasné. Jednak je vysokoškolský pedagóg (docentka a prodekanka), učí a má na starosti študentov pre Erasmus.

Ďalšou významnou prácou je to, že pomáha pri výchove vnúčat a za tretie zamestnanie považujem udržiavanie domácnosti. Často si myslíme, že ženy ktoré sú v domácnosti alebo na materskej sú na "dovolenke". Myslím si, že slovo "dovolenka" by sa malo premenovať na ďalšiu pracovnú zmenu a to 12 až 24 hodinovú.

Na mojej manželke si veľmi vážim jej pracovitosť. Momentálne býva v práci dlhšie ako ja, po odchode do dôchodku pracujem 6-8 hodín a ona niekedy aj 12 hodín denne.

Ďalšia vlastnosť ktorú na nej obdivujem, je tolerantnosť. Napriek tomu, že niekedy bolo pre ňu ťažké chápať čo robím a často s mojimi rozhodnutiami nesúhlasila.

Obdivujem ju, že vydržala, aj ked sa o mňa bála počas riskantných ciest. Napríklad, keď sme išli v 1989 do Rumunska - strielali na nás z helikoptér a my sme museli kráčať cez prestrielané vagóny. Alebo určite mala strach, keď sme išli na Haiti po zemetrasení, alebo inokedy či sa nenakazím.

Viete, nemyslím len strach o dedičské konanie, ktoré dlho trvá a je s ním veľa nákladov... ale že mala strach stratiť určitú oporu v svojom živote. Manželstvo trvajúce 35 rokov je takým bezpečným prístavom, ľudia si na seba aj zvyknú:)

V prístave nestačí, že máte kapitána a prvého dôstojníka, ale je dobré, aby tam bola nejaká posádka. Manželstvo vnímam v kontexte celej rodiny.

Pán Boh nám požehnal 4 žijúce deti, keď niečo potrebujeme navzájom si pomôžeme - to je súčasťou nášho prístavu. Tento rodinný kolektív stojí pevne, ak sa kapitán s dôstojníkom na velení spolu podieľajú a potom s deťmi môžu tvoriť dobrú posádku lode.

Tých 35 rokov je pre mňa dôležitým bodom, aj ked človek vidí v treťom svete strašné scény a hroznú biedu, ktorá niekedy človeka psychicky zrujnuje. Manželstvo je bezpečným prístavom.

V manželstve ovplyvňujeme svojimi rozhodnutiami aj život toho druhého. Kvôli práci ste často odchádzali od svojej rodiny..

Raz alebo dvakrát si pamätám, že to bolo zložité. Niekedy ustúpila manželka, inokedy ja. Viem, že manželka nepovie "nie", ale vidíte to na nej... buď sa bojí, alebo sa neteší.

Vtedy sa modlím, aby sa našlo iné riešenie. A tak sa raz stalo, že deň pred mojim odchodom sa zjavil doktor, ktorý chcel vycestovať.

Musím uznať, že mám veľké šťastie. Okrem toho, že mám dobrú manželku a deti, tak mám okolo seba stovku veľmi obetavých doktorov a sociálnych pracovníkov, ktorí sú schopní sa zastúpiť.

Pred 10timi rokmi to bolo jednoduchšie, dnes už sme v takom veku, keď sa manželka viac bojí... najmä čo som prekonal infarkt a 5 malárií, z toho tá posledná bola zlá.

Ak by zostala manželka sama, už ťažko sa vydá druhý krát:) Takže vnímam aj to, že je v jej obave prítomné "racio" . A aj preto som posledný rok už nikde nevycestoval. Naposledy som bol pred rokom v Kambodži, kde som vážne ochorel.

Vnímam, že aj tu sú projekty a pacienti, ktorí ma potrebujú. Ak človek chce, nemusí vycestovať na Timor, ale môže robiť charitu aj v najbližšom okolí a tým nevystavuje manžela a deti permanentnému stresu.

Ako sa v manželstve cítiť bezpečne?

Pre každého moreplavca, ktorý ide do neznámych vôd je bezpečný prístav dôležitým miesto. Či už na načerpanie zásob, ale aj určitý pocit bezpečia a úkrytu od neznámeho.

Človek keď chce vykonávať svoje lekárske povolanie zodpovedne, chce aby fungovali charitatívne projekty, je veľmi dobré, keď má v manželstve zázemie. Ľudia si navzájom môžu pomôcť, modliť sa za seba a niesť si navzájom svoje bremená.

Každodenný život je v manželstve často jednoduchší ako keď žijete sám. Navzájom sa viete zdôveriť, dokonca manželka vie vypozorovať, že niečo sa deje skôr ako niekto iný.

Medziľudské vzťahy ovplyvňujú mnoho. V treťom svete som stretol niekoľko prípadov, kedy sa tam manželstvá dali dokopy. Najmä pod vplyvom ťažkých podmienok sa otvorili manželom oči a vtedy si začali vážiť čo majú. V týchto cudzích podmienkach si vedeli vybudovať manželský prístav, ktorý si neskôr preniesli aj domov.

Eva Pavlíková