Pravidlá hry v manželstve
V našej rodine často hrávame známu hru Človeče nehnevaj sa. Kedysi, keď boli deti menšie, bolo náročné sústrediť sa na hru. Neraz lietali figúrky, ale i ostré slová a nakoniec sme hru ani nedohrali. Ako sú deti staršie, už si ju vychutnávame. Pravdaže, isté opatrenia musíme urobiť aj tak. Napríklad ubezpečiť sa, že naše dve najmladšie ratolesti už spia. A že dve staršie chápu pravidlá. Ale tak to už býva. Ako rastieme, starneme a (hádam) aj zrejeme v múdrosti, prichádzame na to, že naše životy a vzťahy sú istou paralelou k spoločenským hrám. Každá hra nevyhnutne musí mať svoje pravidlá. Ak sa na ne pozrieme s troškou nadhľadu, vôbec sa nemusia uplatňovať len pri nich, ale aj v manželstve. Napokon, posúďte sami.
Určime si pravidlá. Jedna z najdôležitejších vecí (nielen) v manželstve je poznať pravidlá, ktorými sa riadime. Pri spoločenskej hre s cudzími ľuďmi sa stáva, že každý pozná a aplikuje iné pravidlá. Začína hru najmladší? Alebo musí hodiť najprv šestku? A koľkokrát? Jednoduché otázky, ktoré je ale dobré zodpovedať hneď na začiatku. V manželstvo to platí dvojnásobne. Veď povedzme si na rovinu - zdanlivo neškodné maličkosti neraz privádzajú do našich manželstiev pohromy. Predísť neporozumeniu a z toho vyplývajúcemu hnevu a pocitu nespravodlivosti je lepšou cestou, ako im čeliť.
Buďme trpezliví. Aj vám sa už stalo, že kým ste sa vy snažili hodiť šestku, iný člen rodiny sa už dostal do domčeka? Manželský vzťah vyžaduje trpezlivosť. A nielen to. Ruka v ruke spolu s ňou kráča vytrvalosť a odhodlanie pokúsiť sa uspieť aj po mnohých a mnohých neúspechoch. Aj vtedy, keď sa mi nechce, keď som neurobil chybu ja (alebo si to aspoň myslím), keď som chorý a unavený, keď sa ten druhý úplne zmenil (alebo aspoň ja mám ten pocit), keď som sklamaný, frustrovaný a nič sa mi nedarí.
Doprajme dobro. Poznáte to? Stojíte si na výbornom mieste, do domčeka chýba už len krok, či dva... Odrazu však padne neočakávané číslo na kocke vášho spoluhráča a ste znovu na začiatku. Hnev? Znechutenie? Žiarlivosť, či dokonca závisť? Stáva sa to aj v manželstve. Situácií, keď jednoducho musíte niekoho "pustiť pred seba", je vo vzťahu viac ako by ste kedykoľvek pred svadobným dňom povedali. Obeta je jeho prirodzenou súčasťou. Nemusí však bolieť, ak obaja doprajeme tomu druhému dobro.
Zamerajme sa na cieľ. Ako plynú roky, neraz sa pristihneme pritom, že zabúdame na to, čo je v živote skutočne dôležité. Raz uviazneme, inokedy musíme čakať, kým "padne to správne číslo", alebo sa musíme vrátiť na začiatok. Samozrejme, v takých časoch nám nie je do spevu. Dôležitou súčasťou hry je však schopnosť pamätať na cieľ - a ten je, ak aj nie vo všetkých hrách, tak vo všetkých manželstvách rovnaký - dostať sa Domov.
Užívajme si hru. Stereotyp, vyčerpanie, rôzne problémy našich detí, práca, domácnosť, financie... Vždy sa nájde niečo, čo nám zatieni výhľad. Niečo, čo zabráni, aby sme si hru mohli naplno vychutnať. Kedysi, pred tými piatimi, desiatimi, dvadsiatimi, či päťdesiatimi rokmi, sme do manželstva vstupovali nie preto, aby sme sa pri každej príležitosti pokúsili toho druhého vyhodiť z miesta. Ani sme nemali v úmysle, čím skôr všetko ukončiť. Iba sme chceli byť spolu a podľa možností si to čo najlepšie vychutnať. V dobrom osvetlení, s výborným občerstvením, šálkou dobrej kávy, čaju, alebo dokonca pohárom vínka. Túžili sme byť spolu, podporovať sa, podržať sa navzájom. Verili sme, že aj to zlé a nepríjemné spolu zvládneme. Kdesi medzitým, ako sme si to predstavovali na začiatku, a tým, ako to vyzerá teraz, sme na to zabudli. Zabudli sme si užívať a zabávať sa spolu. Čo tak pokúsiť sa o to znovu? Možno aj pri takej obyčajnej hre, ako je Človeče nehnevaj sa.
Ružena Dvorščáková
Už tridsaťpäť rokov je dcérou, takmer dvanásť manželkou a jedenásť mamou. Býva v Ružomberku a momentálne si vychutnáva život mamy na plný úväzok.