Hrajme spolu!

Život je niekedy ťažký. Dokonca príliš ťažký pre jedného. Aj preto je fajn, že v manželstve sú na všetko dvaja. Keď jeden už nevládze, druhý práve vtedy zatiahne... a v lepšom prípade ešte aj ponúkne svoje rameno, o ktoré sa ten prvý môže oprieť. Takto ľahšie preplávajú aj náročnými situáciami. Čo však vtedy, keď už sú obaja takí unavení alebo preťažení, že si nie sú istí, či je možné oprieť sa o toho druhého, či by prídel starostí jedného nespôsobil "exitus" tomu druhému ...?Reklama by povedala: "Tak si dáme DELI!" Nemusíte hneď siahnuť presne po tejto čokoládke, každopádne malé zastavenie, či občerstvovacia prestávka určite vzťahu prospeje. A čo je ešte lepšie - nemusíme čakať, až sa náš vzťah ocitne v stave krajnej núdze, môžeme takýto manéver zaradiť do svojho programu preventívne oveľa skôr.

Odborníci radia, že na uvoľnenie stresu v záťažových situáciách dobre pôsobí, keď úplne vypneme z toho, čomu sa aktuálne venujeme a svoju pozornosť upriamime na niečo iné, ideálne príjemné. Niekto má rád umenie, iný zasa šport či pohyb, no a ďalší možno rád len tak posedí pri kávičke či pohári vínka... A čo tak zahrať sa? Hry a hranie v nás zostali ešte od detských čias. Máme to radi, aj keď nie vždy si na to vieme nájsť čas. Hranie pôsobí uvoľňujúco, užijeme si pri tom kopec zábavy a dočerpáme chýbajúcu energiu.

Pri hre sa veľa dokážeme naučiť. Nielen o svete okolo nás, ale aj o sebe či o človeku, s ktorým hráme. Už Ján Ámos Komenský, nazývaný aj "učiteľom národov", zaviedol v 17.storočí pojem "škola hrou", a on asi vedel, o čom hovorí.

Hry a hranie môže mať rôzne podoby. Inšpirácie pre manželov: hráme si spolu na hudobné nástroje; hráme spolu tenis, bedminton, volejbal, hráme spoločenské hry; hráme sa spolu v spálni, hráme sa na detektívov, objaviteľov, ... Pri hre potrebujeme hrať fér, inak to nie je hra, ale podvod. Ako manželia sme spoluhráči. A ako spoluhráči HRÁME SPOLU ...

Pozor však! "Hrať mŕtveho chrobáka" je úplne mimo tento koncept ...

Vladimír Sochor, národný koordinátor NTM