Výhra či prehra v manželstve?
Samotný nadpis evokuje predstavu boja. Ale hneď
v úvode treba povedať, že manželstvo by bojom nemalo byť. Ak by
sa v manželstve bojovalo a vydobýjalo, niečo nie je v poriadku.
Nebolo to tak v pláne. Manželstvo totiž nie je o boji, ale
o spolupráci partnerov. Manželstvo nie je o vydobýjaní si svojho, ale
o komunikácii a snahe pochopiť toho druhého. V manželstve totiž
nie je jeden víťaz a ten druhý porazený. V manželstve sú buď dvaja
víťazi, alebo dvaja porazení.
Manželstvo ponúka možnosť najužšieho spolužitia dvoch ľudí - muža a ženy. Je to dar, ktorý sme dostali, a preto "muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom." To je úžasná predstava. Aby sa naplnila, chce to naozaj ROZHODNUTIE ísť touto cestou. Naša hriešna prirodzenosť nás často zvádza k boju, ale dá sa s tým "bojovať". Boh predsa vložil do muža a ženy nielen túžby a potreby, no i vlohy vedieť naplniť potreby toho druhého. O vzťah sa tak treba starať stále a posúvať ho, aby nevznikli pokušenia z prázdnoty. Ak vzťah nerastie, neprehlbuje sa. To, čo manželia časom strácajú napr. na atraktívnosti zovňajšku alebo akejsi nevšednosti, môžu v manželstve posúvať niekde hlbšie a kvalitatívne vyššie, pretože:
Dvaja sa majú lepšie ako jeden, lebo
majú odmenu za svoju námahu.
Lebo ak
padnú, jeden
zdvihne svojho druha,
beda
však samotnému, ak padne! Nemá
druhého, čo by ho pozdvihol.
A opäť
ak dvaja ležia spolu, zohrejú sa; ale
samotný ako sa zohreje?
A ak
niekto premôže jednotlivca, dvaja
obstoja pred ním.
Trojitý povraz sa rýchlo nepretrhne.
Aj z uvedených slov jasne vyplýva, akou veľkou
výhrou manželstvo môže byť, ak partneri spolupracujú, ak v ňom vládne túžba po
jednote. Píše sa tam, že dvaja sa majú lepšie ako jeden. Nepíše sa o tom,
že jeden druhého zhodí, ale o tom, že jeden zdvihne druhého, keď padne. Píše sa
o tom, že dvaja majú odmenu za svoju námahu, ktorú zdieľajú spoločne. Vzájomným
bojom strácame energiu, boj medzi
partnermi teda prináša únavu, otrávenosť. Ubíja rovnako ako ľahostajnosť
jedného voči druhému. Výsledkom je nespokojnosť a to práve pre absenciu
jednotnosti, pretože tak to bolo vložené do manželstva: "...a budú jedným telom." Povedané inak - inej cesty jednoducho niet. Skutočnú
spokojnosť nám neprinesie ani tisíc "vyhratých" bojov a tvrdo vydobytých "úspechov",
ak sa ten druhý cíti ponížený, nespokojný, nešťastný, ranený, nahnevaný... Kráčať
cestou jednoty, pochopenia, naplnenia, lásky, to je sila manželstva. Ak sa to
aj vždy nedarí, dôležité je naše spoločné rozhodnutie. Ak sú si partneri
oporou, ak im záleží viac na druhom ako na sebe, ak sa majú radi, vedia sa
navzájom podržať a potešiť, ak vedia spolu komunikovať a tráviť čas, sú voči
sebe empatickí, tak to je výhra. Tá
pravá. Spoločná. No výhrou je už i samotné rozhodnutie nebojovať v manželstve
za seba a svoje záujmy, ale kráčať spolu v jednote a láske. A toto rozhodnutie
si môžeme pripomínať kedykoľvek, keď prichádza nutkanie k boju. Čo tak napríklad, keď príde podráždenie z partnerovej chyby skúsiť namiesto vyslovenia nervóznej
kritiky spomenúť si najskôr, aké krásne pozitíva má partner, čo pre vás
naposledy pekné spravil a uznať si, že aj vy robíte chyby... Možno sa vaša
nepríjemná kritická reakcia, v ktorej tak trochu preukazujete svoju prevahu,
zmierni. Mimochodom, zdravú súťaživosť si s bojom netreba zamieňať, pustite sa s
vervou spoločne napríklad aj do hry Duet... Príjemnú zábavu!
Mária Štefániková
S manželom oslávili 5.výročie svadby. Voľný čas sa snažia venovať tomu, čo majú obaja radi: turistika, čítanie, radi trávia čas aj s blízkymi a priateľmi. Hry veľmi nehrávajú, ale Duet si tento rok zahrajú.